Dekompresná nehoda typ II

Postihnutý:

Muž, L.D., 45 rokov, ženatý. Výška cca 170 cm, hmotnosť cca 85 kg, mizernä fyzická kondícia, nepravidelná športová aktivita, fajčiar, slušná úroveň plaveckých schopností.

Potápačská kvalifikácia: absolvent pokročilého potápačského výcviku (A-OWD) jeseň 2000, potápa 2 roky.

Posledný ponor pred dňom nehody: 3 ponory v predchádzajúcich dňoch, dlhšia séria ponorov pred siedmimi mesiacmi.

Aktéry záchrannej akcie:

Divemaster na lodi - Siniša Izakovič, CMAS Instructor
Vedúci potápač - Robert Korim, PADI - NAUI-Instructor
Asistent vedúceho potápača - Ladislav Hrušč, NAUI Assistant Instructor, ILS Instructor
Kapitán plavidla - Dino Matas, M/Y Nerezine
Ošetrujúci lekár - Dr. Gojko Gošovič, privátny lekár, odborník na HBO terapiu

Lokalita:

Vrak "Galeja", južná časť ostrova Greben neďaleko ostrova Vis - Chorvátsko.

Počasie:

Pekne, slnečno, mierny J vietor, more zvlnené, teplota 24° C, voda 19° C, viditeľnosť 20-30 metrov.

Dátum a čas:

29. máj 2001, 11:30 hod

Pred nehodou:

Približne 30 min pred zanorením prvej dvojice, kapitán lode zakotvil a vyviazal M/Y Nerezine neďaleko miesta ostrova Greben. Samotné miesto ponoru bolo vzdialené od lode 50-70 metrov, ktoré hodlali potápači prekonať plávaním po hladine. Orientácia na mieste ponoru bola jednoduchá, pretože pozostatky vraku lode ležia na úpätí steny ostrova, na úrovni jeho cípu. Vedúci potápač R.K. vykonal briefing pred ponorom. Neskôr vyznačil s pomocou nafukovacej bóje so zástavkou miesto ponoru. Na stožiar lode bola vztýčená červená potápačská zástava a modro-biela zástava vlajkového kódu "alpha". Krátko pred 11:00 skočili prvé dvojice potápačov do vody. Najskôr doplávali ku okraju ostrova, kde po krátkom odpočinku pokračovali zostupom pozdĺž steny na až ku vraku stredovekého plavidla.

Spozorovanie nehody a primárne opatrenia:

Čas 00:00

R.K. spolu s L.H., počuli volanie o pomoc. Ďaleko od lodi ako aj od miesta ponoru (300 m) plával po hladine potápač, ktorý mával rukami a volal o pomoc. R.K. povelmi spustil záchrannú akciu. S.I. a L.H. pristaveným pohotovostným člnom priplávali vysokou rýchlosťou ku potápačovi. R.K. zatiaľ pripravil kyslíkový dýchací prístroj a vypratal priestor na zadnej palube. Už v 5. Minúte bol postihnutý stabilizovaný v ľahu na palube lode dýchajúc 100% O₂. Bol mu orálne podaný Acylpirín a prvé tekutiny.

Čas 00:05

Postihnutý komunikuje. Okrem známok preľaknutia, nejaví žiadne prvotné príznaky. Postupne vypovedá o núdzovom výstupe z hĺbky 69 (!!!) metrov z dôvodu vyčerpania zásoby vzduchu.

Čas 00:25

Potápač stále na čistom kyslíku absolvuje prvé 5-min neurologické vyšetrenie. Nejavý žiadne príznaky DCS. Ako dôvod tak veľkej hĺbky ponoru uvádza ctižiadostivosť. Opakované 5-min neurologické vyšetrenie.

Čas 00:35

L.D. sa sťažuje na ľahkú nevoľnosť a točenie sa hlavy. Na jeho potápačskom počítači ostal údaj o nedodržanom výstupovom režime, kedy vynechal celkom viac ako 40 min potrebnej stupňovitej dekompresie. S.I. konzultoval pripravenosť rekompresnej komory v ambulancii Dr. Gošoviča v Splite.

Čas 02:20

Výrazné zlepšenie stavu. Postihnutý s menšími ťažkosťami samostatne chodí aj po schodoch. Komunikuje a rozpráva o okolnostiach ponoru. Zjedol polievku a suché pečivo. Neustále s patričnými prestávkami inhaluje kyslík. S.I. pripravuje čln na prípadný transport až do Splitu.

Čas 02:55

Telefonická konzultácia s Prof. F. Novomeským z Martina. Doporučuje postihnutého nechať odpočívať a v krátkych prerušovaných intervaloch aj nechať spať.

Čas 05:35

M/Y Nerezine sa presunula do mesta Split. Potápač aj napriek masívnej rehydratácii (viac ako 3 litre vody) nedokáže močiť. Sťažuje sa aj na malátnosť. R.K. vyhľadáva miestne zdravotnícke zariadenie a skúma možnosti zacievkovania postihnutého. Medzitým močil približne len 150 ml.

Čas 09:20

Potápač je na chvíľu odstavený od kyslíka. Aj keď je ku nemocnici dovezený automobilom, jeho stav sa začína bez inhalácie kyslíka výrazne zhoršovať. Stráca rovnováhu, sťažuje sa na zhoršené videnie, potí sa a má problémy s komunikáciou.

Čas 11:05

Dr. Nebojsa (Vis) ho zacievkuje, pričom z neho vytečie 1.500 ml moču. Dostáva I.V. infúziu NaCl a začínajú opatrenia na transport. Opäť je na 100% O₂.

Transport do liečebného zariadenia

Čas 12:05

Vyplávanie z prístavu Vis do Splitu policajným rýchlym člnom.
Transport sanitkou do hyperbarickej ambulancie.

Čas 13:30

Pacienta prijíma Dr. Gojko Gošovič a umiestňuje ho do barokomory.

Terapia v barokomore

Bez akéhokoľvek neurologického vyšetrenia je potápač natlakovaný na hĺbku 18 metrov v súlade s kyslíkovou pretlakovou liečbou podľa Tabuľky 6 U.S. NAVY. manuálu.

Stav pacienta sa už po prvých 4 hodinách zlepšuje. Vracia sa mu svalová sila do nôh. Je veľmi unavený aj keď ho doktor Gošovič nenecháva spať. Je veľmi nedisciplinovaný a aj cez intenzívne naliehanie doktora a R.K. odmieta dýchať z kyslíkovej masky, ktorú si nezmyselne strháva.

Po ukončení terapie je po takmer 5 hodinách na lôžku vynesený z komory. Celé vyšetrenie sa zužuje na kontrolu svalového tonusu. Problémy s rovnováhou má pacient identické, aké mal pred hyperbarickou terapiou.

Po opätovnom uložení na lôžko upadá do hlbokého spánku. Je prijatý na interné oddelenie miestnej nemocnice.

Diagnóza

Dr. Gojko Gošovič, spolu so svojim otcom Prof. Stracimírom Gošovičom diagnostikovali stav pacienta ako typický príklad cerebrálnej formy "dekompresnej choroby".

Následná liečba

Po 12 hodinovom odpočinku sa stav pacienta podstatne zmenil ku lepšiemu. Prestalo rozostrené videnie aj váhavá chodza. L.D. absolvoval spolu ešte ďalších 5 terapeutických pobytov v pretlaku v priebehu nasledovných 4 dní. Z ochorenia sa celkom a bez následkov vyliečil.

Výpoveď jeho potápačských partnerov

Dvojica potápačských partnerov postihnutého vypovedala, že prvá časť ponoru (zostup a obhliadka vraku) prebehli v súlade s plánom ponoru. V 6. minúte opustili vrak a začali stúpať popri stene nahor. Ich počítače zobrazovali túto situáciu ako bez-dekompresný ponor. V jedenástej minúte im L.D. čosi nezrozumiteľné signalizoval a začal nečakane rýchlo opätovne klesať. Obaja ho približne 4-5 minút čakali v hĺbke 34 metrov, o čom vypovedajú záznamy ich počítačov, potom pokračovali vo výstupe. Svojho druha viac nevideli.

Výpoveď postihnutého L.D.

Svoju situáciu počas výstupu zhodnotil tak, že: "ten ponor bol veľmi krátky a ani som nedosiahol slušnejšiu hĺbku..." (podľa jeho počítača prekročil plánovaných 47 metrov až na 55 ! - poznámka autora zápisu). "Otočil som sa nadal, pretože som mal vo fľaši viac ako polovicu vzduchu..." (podľa počítača 110 bar - poznámka autora zápisu. "Keď som dosiahol dno v hĺbke okolo 60 metrov, dno náhle klesalo menej strmo a musel som začať plávať..." (podľa počítača intezívne plával až 5 minút v hĺbkach od 60-70 metrov - poznámka autora zápisu). "Potom som už nemal čo dýchať a vyletel som hore..."(podľa počítača mal v tej chvíli 14 bar vzduchu - poznámka autora zápisu).

Výstroj postihnutého L.D.

Počítač SUUNTO EON ukázal nasledovné parametre ponoru:
- maximálna hĺbka 68,3 metra
- celková doba ponoru 22 minút

Zbytková zásoba vzduchu vo fľaši bola 0 barov. Jeho následná analýza ukázala normálnu hodnotu O₂.

Záver

Príčinou nehody bola absolútna nedisciplinovanosť potápača, ktorý celkom nepochopiteľne zmenil výstupový režim ponoru. Okrem toho úplne ignoroval nedostatočnú zásobu plynu na 70 metrov hlboký ponor, nehľadiac na skutočnosť, že so stlačeným vzduchom tam nemal čo hľadať. Toto jeho konanie len odráža jeho charakterové vlastnosti a úplnu neúctu ku vlastnému životu.