Belize

V októbri minulého roku sme s kamarátom urobili OWD a v novembri sme sa zastavili pocas nasej cesty po Strednej Amerike v Belize... (vlastne to bolo naopak, OWD sme robili práve preto, aby sme sa mohli zanoriť v Belize počas našej cesty…)

Samotné Belize City je o ničom, treba sa ísť ubytovať na niektorý ostrov (cca za 10 až 20 USD na noc má človek strechu nad hlavou a preprava loďou na ostrov vyjde tak na 15 USD spiatočný lístok), my sme konkrétne boli na Caye Caulker (ostrov o niekoľkých štvorcových kilometroch). Na týchto ostrovoch sa potom dá kúpiť výlet za krásami Karibiku. Ako "skúsení" OWD-čkari (so štyrmi ponormi, max. 16m) sme sa rozhodli pre celodenný vylet, obsahujúci tri ponory na rôznych lokalitách. Cena výletu bola 160 USD, vrátane člna, dopravy, výstroje, obeda a pod.

Na Caye Caulker je najrýchlejší dopravný prostriedok "dítěna kole", kde tu nájdete tabuľky na palmách "GO SLOW", čo nam pripadalo ako dobrá recesia, pretože za celý pobyt sme tam stretli iba jedine dieselové auto (truck), obyvatelia inak používajú také isté vozíky na elektrinu, aké používajú hráči golfu.

Atmosféra na oddych je bájecna

(pozn.: Caye je v domácej reči označenie pre ostrovy popri pobreží, ďalšia pozitívna vec je, ze angličtina je v Belize úradny jazyk, takže sa netreba moriť so španielčinou, ako napr. vo zvyšku krajín Strednej Ameriky)

Štartovalo sa o 6:00 z Caulker Caye a o cca 7:30 sme boli na Blue Hole. Samozrejme sme informovali divemastera, že sme "skúsení" OWD-čkari so štyrmi ponormi v živote, ale zdalo sa, že je na takéto prípady zvyknutý, príslovečný pokoj mu z tváre nezmizol. Pod loďou sa nám usídlila asi 70cm barakuda a v diaľke sa mihol Lemon Shark - odhadom asi 2 až 2,5m - toto samozrejme oživilo náladu na palube. Ešte mi nedá pripomenúť, ze okrem Európanov (Holland, Germany, Slovakia, Spain) bol na palube jeden Japonec, ktorý sa svojim zvláštnym vyjadrovaním obdivu (bolo to akési samurajské hrdelné "oooooooochhhh" a "huuuuh") postaral o všeobecnú veselosť obyvateľov Starého kontinentu.

Popri stene sme klesali do 45m hĺbky, kde sa dali vidiet ešte zbytky jaskyne (Blue Hole totiž bola kedysi jaskyňa, ktorej strop sa prepadol) so stalagmitmi a stalaktitmi, všetko obrastené koralmi. Bol to moj prvý deep-dive v živote (na chvíľu som stratil orientáciu a stena sa podozrivo vlnila, ale po chvíli koncentrácie na jeden pevný bod na stene všetko zase nadobudlo svoje tvary). Snáď jediná chyba bola, že sme nemali so sebou lampy, takže farby sa neukázali v plnej kráse. Po ôsmich minútach sme padali naspäť. Japončík sa objavoval v najnevhodnejších situáciach, takže sem-tam utŕžil kopanec plutvou od ostatných (na palube sme sa zhodli, že jeho "uuuuh" a "haaaah" bolo počuť aj pod vodou...) Po krátkej dekompresnej zastávke pod hladinou sme sa vyhupli na palubu a plnou parou sa padalo smerom na Halfmoon Caye.

Pri Halfmoon Caye sme sa zastavili v ozajstnom akváriu. Ponor bol cca 25m v prostredí nádherných koralov a rýb (+ dve korytnačky v diaľke). Počas ponoru mi došiel vzduch, takže som si vyskúšal aj núdzový výstup. (Na kopance s Japončíkom to bolo 2:1 pre mňa)

Po skončení ponoru sme dorazili do rezervácie na Halfmoon Caye (celá oblasť sa nazýva Halfmoon Caye Monument - chránená prírodná rezervácia, ako na zemi tak pod vodou). Nebudem sa rozpisovať o krásach ostrova (množstvo hniezdiacich vtákov - fregaty a suly), snáď len spomeniem, že sme si dali obed (mimochodom, na tomto ostrove žiadnu reštauráciu nenájdete, takže konzumujete len to, čo si prinesiete, v našom prípade ryby a kurčatá) a vydali sa na ďalší ponor.

Tretí ponor pri Long Caye bol podobné akvárium ako ten predchádzajúci (Japončík vyrovnal skóre v kopancoch na 3:3, ale medzitým sa asi zo 10-krát priplietol do cesty ostatným) Tie ďalšie dva ponory sme si už naplno vychutnali, bolo viac času sa poobzerať okolo seba ako pri ponore v Blue Hole.

Po ceste domov sme ešte stretli húf delfínov (báli sa nás, svine, zdrhli skorej ako sme stačili naskákať so šnorchlami do vody)

Toť vsjo, deň sa blížil ku koncu a my sme sa blížili naspät ku Caulker Caye