Zelený Ostrov

Green Island je ostrov patriaci Taiwanu. V jeho blízkosti sú tie najkrajšie miesta pod vodou, ktoré sa dajú na Taiwane vidieť. Na ostrove je väznica, ktorá v minulosti slúžila na väznenie politických väzňov, stále je funkčná. Politických väzňov teraz nahradili radoví kriminálnici. Ďalšou raritou ostrova sú termálne pramene. Údajne je jedným z troch miest na svete keď termálne kúpele sú tak blízko morského brehu. Celkovo však ostrov pôsobí dosť pochmúrne.

Výletu na Zelený ostrov som sa zúčastnil s potápačským centrom Tropic Diving Center z Taipei. S nimi som chodil občas na potápačské výlety v severovýchodnej časti Taiwanu. Boli veľmi priateľskí a hlavne vždy sa medzi nimi našiel niekto kto aspoň trochu hovoril po anglicky. Vo výprave na Zelený ostrov bolo zhruba 20 ľudí. Z Taipei sme odleteli o 7 hod ráno do Taitungu a z tade to už bolo asi 15 minút letu menším vrtuľovovým lietadlom. O desiatej už sme boli na Zelenom ostrove. Ubytovanie, obed a vyrazilo sa na more. Tam nás vyviezla pomerne veľká rybárska loď. Jedným z mnohých paradoxov Taiwanu je, že potápanie z lode tam nie je dovolené. Rybárčenie áno. Nuž, ľubovolné predpisy sa na Taiwane príliš nedodržiavajú. Myslím, že kapitán lode ktorá nás zobrala má väčší zdroj príjmov z potápačov než s chytania rýb. Doviezol nás k prvej lokalite, veľký krok, znamenie na ponor a už sme sa mohli nadchýnať krásou korálov a korálových rýb. Viditeľnosť 20-25 metrov. V porovnaní s severovýchodným pobrežím Taiwanu je tam podstatne lepšia viditeľnosť a podstatne viac korálov. Vďaka intenzívnemu rybolovu na celom Taiwane šance vidieť nejaké väčšie ryby boli mizivé, ale prekvapilo ma, že aj korálových rýb bolo pomerne málo. Ako som sa dozvedel aj tých sa týka intenzívne vychytávanie za účelom predaja akvaristom. No aj tak to bola pastva pre oči! Človek by tam strávil večnosť, ale pohľad na tlak vzduchu vo fľaši hovorí, že sa treba začať vynárať.

Zhromažďujeme sa na palube, vymieňame fľaše, premiestňujeme sa k ďalšej lokalite. Ďalší ponor bude tzv. driftový (unášaný) ponor. O chvíľu nám oznamujú, že to nebude "drift dive". Kto trochu pobudol v Číne je na tento typ informácií zvyknutý. Bol to "drift dive". Vlny sú pomerne vysoké (1-1.5 m) a pomerne silný prúd. Skok z lode do vody a zachytiť sa lana. Keď už sme všetci vo vode nasleduje pokyn na zanorenie. A už padáme a prúd nás unáša. Úžasný pocit. Asi som sa príliš zapozeral, je tu vedúci skupiny a ťahá ma bližšie k skupine. Pri "drift divingu" je veľmi dôležité držať sa v skupine. Stačí malá nepozornosť a skupina je preč. Osamelý potápač, keď sa vynorí na hladine v metrových vlnách má veľmi malú šancu, že ho materská loď nájde. Tá sleduje bubliny, ktoré produkuje skupina.

A tak sa v skupine nechávame unášať prúdom a kopírujeme reliéf dna. Môj partner ma upozorňuje na krásneho čierneho hada s bielymi pásmi ktorý ide v protismere po dne. Idem sa na neho bližšie pozrieť. Vraciam sa k skupine. Prúd nás unáša podmorským údolím. Korále, pekné vejáre prechádzajú okolo nás. Odrazu sa údolie končí, je tu zvažujúce sa dno s piesčitým povrchom v ktorom je záhrada úhorov. Je čas sa pozrieť na počítač. Ten hovoril, že som v 35 metrovej hlbke a blížim sa k oblasti povinnej dekompresie. Vedúci dal pokyn započať výstup. Aj keď môj počítač povinnú dekompresiu nepožaduje, vedúci naznačuje, že ideme robiť dekompresné zastávky.

Zrejme jeho počítač používa konzervatívnejší program. Po splnení dekompresných povinností sa vynáram. Materská loď je blízko, dostávam sa na palubu a odstrojujem sa. Vedúci už je na palube a snaží sa lokalizovať členov našej skupiny na hladine. Keď vidím jak je ťažké identifikovať v týchto vlnách potápačov na hladine, som rád, že som už na lodi. Zbieranie ľudí trvalo asi hodinu. Lokalizácii niektorých veľmi napomohlo, že mali "jelito" (po tejto príhode som si ho zaobstaral aj ja). Nakoniec sme boli všetci šťastne na palube.

Večer sa konalo nočné potápanie, ktorého som sa žiaľ nezúčastnil. Jeden z účastníkov mal videokameru a nafilmoval to. Stálo to za to. Spiaca papagájová ryba v obale, ktorý okolo seba vytvorila, bola rozkošná.

Nasledujúci deň sme urobili dva ponory z lode a jeden z pláže. Čo sa týka kvality lokalít, bolo to čosi podobné ako prvý ponor predchádzajúci deň. Ako raritu mám v denníku zapísanú obrovskú hubu. Loď bola tentoraz preťažená, keďže bola sobota a kapitán lode zobral na palubu okrem nás ešte desiatku ďalších potápačov. Prakticky sa nebolo kde pohnúť.

Ponor z pláže bol tiež zaujímavý. Preplávali sme menším tunelom a potom sa motali okolo homoľovitých štruktúr, ktoré boli posiate koráľmi a občas sa tam ukázala aj nejaká koráľová ryba.

Večer bola party a nasledujúci deň sme sa zbalili a vrátili späť do Taipei. Bol to veľmi pekný predĺžený víkend.